„Neviem, či je horší COVID – 19 alebo strach,“ hovorí vyliečená pacientka.

Pacienti, ktorí prekonali koronavírus sa zhodujú v tom, že je to “nápor” nielen na telo, ale aj na psychiku človeka. 

“Jedného rána ma iba začala bolieť hlava. Mňa teda hlava často nebolí, ale toto bol rýchly a silný nástup, čo ma veľmi zaskočilo. Bolela celý deň, ledva som sa dostala domov a v podstate som ani nevedela, ako som sa domov dostala. Ešte stále mi pritom nedošlo, čo sa deje, “ hovorí o víruse COVID – 19 pozitívna pacientka Karolína.“ Na druhý deň som mala pocit, že zle vidím a bolel ma chrbát. Áno, chrbát a kríže. (Neskôr mi moja lekárka vysvetlila, že to súviselo aj s obličkami). To som sa už neodvážila ísť do práce, ale radšej som všetkých informovala o tom, čo sa so mnou deje a s bolesťami som sa “doplazila” na testovanie na COVID – 19 do  Polikliniky Mlynská dolina, kde sa, našťastie, nemusíte objednávať. 

A tu sa začali moje tzv. “psychické” problémy. Bolesti boli ukrutné a tak som sa už podvečer toho dňa začala báť, čo sa prejaví v ďalší deň a ako. V tú noc som mala žalúdok stiahnutý strachom a nemohla som spať. Srdce mi búšilo, hlava bolela, aj sa krútila. Rada by som pripomenula, že k človeku nakazenému COVID – 19 rýchlu záchrannú službu nepošlú a doma ste sami, aby ste neohrozovali svojich najbližších. Preto mi veľmi pomohlo, keď sa mi aspoň cez telefón (na tretí deň) ochotne venovala moja všeobecná lekárka, upokojovala ma, dávala mi rady a poslala e – recept, na základe ktorého mi môj syn doniesol lieky z lekárne. Stále som bola na začiatku ochorenia, na začiatku karantény. 

Stratila som chuť, čuch, stále som horšie videla a bolel ma krk. Nie v krku, ale celý krk, ktorý drží hlavu. Vždy, keď som si zapla správy alebo som začala čítať o aktuálnych nakazených a úmrtiach, automaticky sa mi rozbúchalo srdce a stúpla teplota. Naordinovala som si spánok, veď som aj tak nič iné robiť nevládala, ale veru, že som si aj poplakala. Potila som sa ako myš, do sprchy som nevládala a sama sebe som sa (spotená) hnusila…Snažila som sa neklesať na duchu, ale boli situácie, kedy som to veľmi nezvládala, ani fyzicky, ani psychicky. Ťažko som si dokázala urobiť čaj, pretože ma boleli kĺby, ruky som nevládala zdvíhať a nohy ma nevládali nosiť.

Dnes som bola prvýkrát v práci. Po 12 – tich dňoch. Kolegovia odo mňa podvedomo bočia, aby som ich “nenakazila” a ja dúfam, že som sa z toho dostala bez následkov. Čo v tejto chvíli teda ešte neviem na 100% povedať. A viete, čoho sa bojím najviac? Aby neochoreli moji najbližší alebo aby sa mi choroba už nevrátila. Keď sa na tým tak zamýšľam, ani neviem, či je horši COVID – 19 alebo strach!”

Uverejnené so súhlasom K. H. , Poliklinika Mlynská dolina

Foto ilustračné: zdroj shutterstock.com

Leave a reply